Považuje sa za starú kultúrnu rastlinu. Využiť ju môžete v surovom stave do zmiešaných šalátov. Najmä jej červeno listá varieta v nich pôsobí veľmi dekoračne. Tepelne upravená sa používa podobne ako špenát, čiže v prívarkoch alebo dusená ako príloha k mäsu či rybe.
Tak ako i iná listová zelenina, je loboda záhradná bohatá na vitamíny A a C a obsahuje i minerálne látky draslík, vápnik, horčík a fosfor. (de.wikipedia.org)
V minulosti sa druh pestoval takmer v celej Európe ako špenátová zelenina s vysokým obsahom vitamínu C a nižším množstvom kyseliny šťaveľovej, ako má Spinacia oleracea (špenát, pozn. aut.) Dnes sa miestami vysieva znovu, častejšie v červenofialovolistovej variete (var. rubra) ako doplnková dekoračná rastlina. Pomerne zriedkavo sa využíval v ľudovom liečiteľstve pre diuretické účinky a ako purgatívum (preháňadlo, pozn. aut.), tiež v Rusku aj v súčasnosti ako zdroj modrého farbiva. (citácia z: Flóra Slovenska VI/4, 2016, kolektív autorov, Vyd. SAV)
Čo je dôležité, v porovnaní so špenátom obsahuje menej kyseliny šťaveľovej a tak nie je problém s častejšou konzumáciou. Varené jedlá zo zeleniny, ktorá obsahuje vyššie množstvo kyseliny šťaveľovej – špenát, rebarbora, štiav ale aj špenát – sa odporúča celkom vynechať, ak je v tele nedostatok vápnika. Spomínaná kyselina šťaveľová ho viaže a tak telu zneprístupňuje. Dokonca, u predisponovaných osôb predstavuje konzumácia spomínaných druhov i riziko tvorby obličkových kameňov.
TiP:
Zbierajte mladé listy až začiatku kvitnutia, prípadne odstráňte byle s kvetmi, čo podporí novú tvorbu listov.
Na záhradke
Semená lobody záhradnej dnes bežne dostanete kúpiť, či už v zelenej, žltozelenej ale i červenej podobe. Je to jednoročka – letnička. Vysievať sa dajú skoro zjari, už od februára, marca, do pareniska. Neskôr ich presadíte na cieľové stanovišťe. Červená forma sa dobre vyníma i v kvetinových záhonoch. Pozor však, dorastá i do viac ako dvoch metrov, preto ich umiestnite tam, kde to nevadí.
Semená do ďalšieho roka ľahko získate z jednej rastliny, ktorú necháte vykvitnúť a plody dozrieť. Sú veľmi dobre klíčivé a zachovávajú si svoje vlastnosti. Ak zber semienok na jeseň nestíhate, nevadí. Nechajte ju na stanovišti vysemeniť a hneď z jari nájdete desiatky mladých semenáčikov. Sadenice vyrastú samé, bez rýľovania, siatia a keď trošku podrastú, presadíte ich. Dá sa vysievať aj postupne až do jesene, a tak si môžete čerstvé listy naplánovať na celý rok.
Monika Králová
Čo tak skúsiť ju v polievke?
Mäsová polievka s listami reďkovky, kozonohy a lobody červenej